V roku 2016 som bol v komisii pre voľby do NRSR. Nakoľko sa pri úvodnom školení nikto moc neangažoval, zvolili ma za podpredsedu komisie. Pri voľbách som si uvedomil, aká je to zodpovednosť. Strážiť demokraciu v plnej línii. Z pohľadu tretej som bol až moc úzkoprsí. Neustále som dával pozor na to, aby ľudia dali obálku tam kde majú dať a aby niekto nešiel s lístkami niekde preč.
V komisii bolo cca 17 členov. Za každú politickú stranu by mal byť jeden zástupca. Po väčšinou išlo o starších skúsených harcovníkov. Medzi nimi však boli aj 4 mladí ktorých vek by som odhadoval pod 30. Dve najmladšie členky ma zaujali. Ani nie tak svojím výzorom, ako by sa na prvý pohľad mohlo vidieť, ale svojou činnosťou. Boli totiž neustále na facebooku. A termínom neustále myslím neustále. Snáď s výnimkou hodín, kde kontrolovali občianske preukazy a počítali hlasy. Mimo toho bol kontakt s okolitým svetom minimálny. Žiadny rozhovor, žiadna pozornosť. Len svet na mobilnom telefóne a facebooku.
Je zvláštne, že demokratická spoločnosť dáva priestor v určitých spoločenských činnostiach aj tím ktorý o to vôbec nestoja. Pochybujem, že tieto dievčatá chápali význam volieb. Mám dôvod si myslieť, že ani nevedeli výsledky a po týždni by ani nevedeli povedať, kde a prečo boli na voľbách. Jednoducho tam boli, pretože je takto nastavení systém kontroly a okolnosti im boli priaznivo naklonené. Ľudovo sa tomu povie, že sa ku tomu dostali ako slepé kura ku zrnu.
Nebol to však jediný moment v našej spoločnosti, kde som niečo podobné registroval. Niečo rovnaké sa udialo (a s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou sa aj stáva) aj na vysokej škole. Bežný človek by si myslel, že na vysokej škole študujú mladí ľudia, ktorý sa o svoj odbor dostatočne zaujímajú a majú dostatočné vzdelanie. Teda, že po vyštudovaní niečo vedia a ďalej sa vzdelávajú. Lenže pri štúdiu filozofie som stretol veľa ľudí, ktorý sa na štúdium filozofie dostali rovnakým spôsobom ako slečny ku voľbám. Pred podaním prihlášky mali o filozofii malé ak vôbec nejaké znalosti. Mysleli si, že to nejako jednoducho obkecajú. Potom však prišiel tvrdý pád. Texty a problémy ktorým ani pán boh nerozumie. Vlastné myslenie na minimálnej úrovni, konanie nad rámec učiva žiadne. Neustála snaha o podliezanie stanoveného minima. Seminárna práca urobená za dve hodiny ako výcuc z piatich kníh, pričom vlastné myšlienky idú bokom. Čítanie s porozumením minimálne. Účasť na seminároch len formálna. Žiadna myšlienka ku textu alebo problému za celý semester. Len nejako prežiť hodinu a skúšku. Veď skúška sa prežije sama, nakoľko si doktorandi a škola nechcú zobrať peniaze. Z akého dôvodu sú tam títo ľudia? Pretože sa majú zaplniť kvóty na vysokých školách? Pretože sú z vyššej vrstvy a je pre nich dobré mať titul? Pretože sa to patrí? Pretože potrebujeme formálne mať každý rok toľko a toľko učiteľov?
Položme si otázku koľko pracovných pozícií a činností v spoločnosti sú „iba“ formálne. Navonok „dievča na facebooku“ stráži pri voľbách demokratické princípy, ale v skutočnosti „má to na háku“. Navonok sú učitelia filozofie erudovaní a majú záujem o filozofiu, ale v skutočnosti si nič neprečítajú a ani nemienia to zmeniť. Znova teda majú na háku. Je to iba hra. Najlepšie to je vidieť na pozíciach poslancoch, manažérov, firemných vzdelávačoch a pod. Pracujú alebo sa iba tak tvária?
Sú ľudia na svojich postoch z dôvodu svojej šikovnosti alebo z dôvodu vonkajších podmienok. Verím tomu že po uliciach chodia ľudia ktorý sa o filozofiu zaujímajú viac ako terajší učitelia, že majú aj lepšie pedagogické sklony, ale okolnosti ich odvrátili od štúdia. Rovnaký princíp sa dá aplikovať na všetky pozície. Po uliciach nám behajú lekári, vedci, ministri, vládcovia, hasiči, policajti, športovci a vlastne všetky pozície. Len okolnosti nabrali taký spád, že títo ľudia jednoducho nie sú tam, kde by objektívne mali byť. Tvoria akoby tieňovú spoločnosť. Ak veríme americkým príbehom, kde sa z krompáča stala filmová hviezda, pretože producent objavil skrytý talent, tak prečo by sme nemohli veriť, že rovnaký princíp platí pre celú spoločnosť.
Celá debata | RSS tejto debaty