Blog nenio

Nasledujúci článok odráža moje pracovné skúsenosti v jednej Bardejovskej firme. A tým aj nastavujem zrkadlo celej politiky práce na východe SR. Upozorňujem, že citlivému Bratislavčanovi môže prísť pri čítaní zle.

Ja osobne som sa do práce tešil. Tešilo ma to, že budem pre spoločnosť potrebný, že spoznám nových ľudí a že si osvojím nové znalosti. Najprv s akou takou nádejou som rozoslal životopisy do všetkých štátnych aj mestských organizácií. Odvšadiaľ mi prišla negatívna odpoveď. Plný stav a podľa zákona musím prejsť konkurzom. Vraj sa ozvú, ak nejaký bude. Nevadí, myslím si. Tak posielam ďalej. Ozývajú sa poisťovne a všadeprítomný finanční poradcovia. Nakoľko mi takáto práca založená na hýčkaní a presviedčaní ľudí nebola po vôli, odmietol som ju. Peniaze sa však míňali a hlad po práci tu bol stále.

            Nakoniec sa ozvali z istej firmy, ktorá predáva produkty nadnárodnej spoločnosti. Nebudem konkretizovať, aby som niekomu nepoškodil, teda najmä tým osobám, ktoré tam ešte vykonávajú prácu. Každý vie, že dnes sa dá všetko obrátiť. A najjednoduchšie je to proti bezbranným. Tesne pred nástupom Vám manažér stroho oznámi, že budete dostávať „čierne peniaze“. Človek je však natešený z ponúknutej pracovnej príležitosti a preto nerieši riadenie firmy. Aspoň nateraz.

            Aké sú teda pracovné podmienky v tejto firme v Bardejove? Pracujete 8,5 hodín (50 minút z toho času sú prestávky) na dohodu za 2 eurá na hodinu. Samozrejme načierno, pretože pracovať 8 hodín na dohodu je protizákonné. Oficiálne pracujete iba 2 dni v mesiaci. V zmluve máte napísané, že za každú riadne dohodnutý predaj produktu máte mať zarobených 15 eur. V skutočnosti si môžete privyrobiť vtedy ak predáte viac zmlúv ako je stanovený plán. Ale to je možné až po 3 mesiacoch. Dovtedy proste pracujete načierno za 2 eurá a tak sa „tešíte“ na svojich 300 eur čistého. Podľa oficiálneho papiera, ktorý odovzdávate aj na úrad práce ste zarobili 15 eur hrubého 😀 a niektorí proste nulu. Úradníci tomu zrejme veria :D. V minulosti sa firma nestrádala za nesplnenie plánu predaja znížiť hodinovú sadzbu na 1,5 eur. Teraz prišli z úžasnou motiváciou. Ak sa Vám nedarí a v priebehu dňa nemáte zmluvu, tak proste nemáte nárok na desaťminútovú prestávku. V budúcnosti to možno dosiahne firemná politika tak ďaleko, že Vám nedovolí ísť ani na toaletu.

            V priebehu môjho pármesačného pôsobenia nám dva krát došiel toaletný papier a mydlo. Firma to akosi blbo vypočítala s dodávkami, alebo nový papier išiel zrejme peši priamo z Ružomberka. S dávkou cynizmu sme mohli tvrdiť, že sa na to ani nemôžeme vysrať. A predsa prišla s…ka.  Ak som sa proti tomu písomne ozval, dostal som rázne napomenutie. Väčšie firemné hlavy si tento problém prehadzovali ako horúci zemiak. Tento je na vine a na vine je zasa tento.

            Na proti argumentáciu je potrebné dodať, že firma umožňuje „kariérny rast“. Po čase ak budete pravidelne dosahovať dobré výsledky v predaji budete najprv pracovať v 4 hodinovom TPP a neskôr už za reálnu min. mzdu na riadny 8 hodinový TPP. Z pracovníkov v Bardejovskej pobočke tento rast dosiahol jeden[1].

            Iste si môžete povedať, že ma nikto nenútil túto prácu zobrať. Mohol som odísť niekde viac na západ, alebo proste mimo Slovenska. Veď hranice sú ešte ako tak otvorené a s nimi aj časť voľného trhu v bohatších krajinách. Odísť, zarobiť si a vrátiť sa. Alebo najlepšie už priamo ostať v bohatšom svete. A nie je to náhodou tá istá ekonomická migrácia, ktorú teraz vyčítame utečencom? Nezabúdajme na to, že veľa ľudí nie sú stavaní na tento odchod. Bývať v bungalove, s úplne cudzími ľuďmi v jednej miestnosti sa dnes vidí ako jediné možné riešenie?! Mne to skôr pripomína väzenskú celu. A to aj v prípade študentských internátoch. Kde je prirodzená ľudská túžba po súkromí? Prehlasovala ju ekonomika?

            Je rozdiel ak pracujete ako živnostník kedy viete, že všetko čo zarobíte ide vám a štátu. Vtedy rátate s tým, že určitý mesiac nič nezarobíte. V tomto prípade je však zárobok dopredu daný firemnou politikou.

            Čo je to minimálna mzda? Je to hranica ľudskej dôstojnosti? Podnikateľom v chudobnejších častiach Slovenska by zrejme vyhovovalo ak by min. mzda nebola uzákonená. Je možné, že by to podnikatelia využívali a ľudia by pracovali iba za naturálie? Napríklad odpracujete 8 hodín a budete mať tri kilá zemiakov a pol kila šunky[2]. Vždy je tu boj medzi podnikateľmi a zamestnancami ohľadom toho, ktorá práca koľko stojí. Tento boj má byť regulovaní hranicami, ako všetko ostatné. Už len letmý pohľad na telesné postoje medzi robotníkmi a „panstvom“ niečo vraví. Podradné postoje, tiché pritakávanie, tiché trpenie. Naša spoločnosť funguje stále ako v stredovekej hierarchii, alebo indickom kastovnom systéme. Iba si myslíme, že sme sa niekde posunuli.

            Hranice môžu byť nepísané – teda morálne a zákonné. Bohužiaľ nedokážem si pomôcť, ale momentálne nemám také presvedčenie, že dnešní podnikatelia dokážu byť natoľko morálny, aby sa dobrovoľne na báze hlasu väčšiny rozhodli, že minimálna mzda bude napr. 400 eur v čistom.

            Ak pripustíme, že zákonná platnosť min. mzdy nie je až taká dôležitá nastáva klasický prípad paradoxu sorrites a šikmých plôch. Aká mzda je potom morálna? 380, 360, 340 eur?

            Asi najviac zarážajúce na prípade je pasivita. Firma zamestnáva 50 ľudí a ročne odíde/príde približne rovnaký počet. Minimálne 100 ľudí sa v priebehu roka dozvie to, že firma produkuje čierne peniaze. Títo zamestnanci dávajú lístky o príjme na svoje príslušné úrady práce. Úradníci jednoducho lístok preberú a zaevidujú. Ako som napísal vyššie, na papierikoch sú napísané bludy. Každý vie, o čo ide, ale každý sa tvári, že nič nevidí, nepočuje. A to nepíšem o oveľa väčších firmách, ktoré si vďaka daňovým machináciám žijú ako v bavlnke. Tí čo sú z okolia Bardejova nemusia dlho rozmýšľať o ktorých píšem. Každý je odrazu veľký liberál. Ak aj náhodou niekto zdvihne protestný hlas, zdvihne sa proti nemu vlna odporu. Čo si to ten daný človek dovoľuje, zmeňme tému, odstráňme protestný hlas. Veď páni podnikatelia nám dávajú prácu. Máme vôbec ešte nejaké morálne mantinely? Akoby už samotní zamestnanci boli tými najhoršími. Pripomína mi to situáciu, keď sa manželka obviňuje z toho, že jej muž ju bije, podvádza, týra ekonomicky a sociálne. To nie on, ale ja som na vine, vraví.

            Mohli by sme proti argumentovať tým, že ak sa zúčastnené strany dohodnú na výške mzdy je to v poriadku. Lenže tu je potrebné zvážiť všetky faktory ktoré vedú k dohode. Od prirodzených vlôh asertivity/submisie, až po sociálne – ekonomické. Ako sa má brániť niekto submisivnejší? Ak nechceš, za tebou sú ďalší a ďalší.

            Čo sa týka politického pozadia celého prípadu je nutné povedať, že Bardejovskí okres a vlastne takmer všetky oblasti SR z výnimkou západu) bol a bude hladovou dolinou. Ľudia tu nehladujú jedine kvôli práci na západe. Začalo to pádom štátneho kapitalizmu v 1989 pokračovalo vládami Mečiara, Dzurindu, Fica, Radičovej a znova Ficom. A nemyslím si, že nás zachránia muži typu Kotleba – Kollár – Matovič. Zmena musí prísť pod nátlakom všetkých, ktorý sú vykorisťovaní. V jednote je sila. A previesť túto jednotu do ulíc. Napríklad aj generálnym štrajkom.

[1] Je však potrebné dodať, že ďalší zamestnanec zmluvu na TPP odmietol a že 2 zamestnanci pracujú iba na 4 hod.

[2] Ak by sme aj zvýšili kvantitu naturálií ako odmenu za vykonanú prácu, stál by pred nami nový problém. Naturálie oproti peňažnej odmene odopierajú slobodnú možnosť výberu statkov z sociálnej ponuky. Táto výmena by bola iba sprostredkovaná.