Ak sa povie “V siedmom nebi” tak si predstavíme dramatickú reláciu vysielanú na TV Joj. Sú tu prezentované osudy ťažko skúšaných ľudí, ktorí sú na chvíľu vyslobodení z ich ťažkostí, tým že televízia im splní nejaké to najtajnejšie želanie. Napríklad stretnutie s populárnou osobnosťou, pobyt na slávnom mieste, dá im peniaze, nový domov a pod. Vidíme šťastie v priamom prenose. Všetci sú spokojní, chorí pretože sú aspoň na chvíľu mimo zákernej reality, osobnosti sa znova zviditeľnia, televízia zarobí, diváci sú emocionálne nasýtení.
Pod týmto rúškom, však objavujeme to, že tu ide iba o čisté citové vydieranie prostého ľudu. Televízia vie, že bežný divák sa nechá oblafnúť citmi, nech sú pravdivé, namaľované, alebo iba predstierané. Cit ako cit. A to, že postihnutí ľudia sú braný ako prostriedok ku zvýšeniu sledovanosti? Veď ich nikto nebije, samy s tým súhlasili, dajú sa im peniaze a nakoniec, každá sláva trvá takých 25 min. a potom sa na nich zabudne. Prejdú zo sna do reality. Moralisti jasne dávajú najavo, že je nemorálne. Ľudia sú tu totiž braný iba ako prostriedok ku cieľu a tým je zvýšenie sledovanosti, a za tým sú iba peniaze.
Ako však dokážeme protiargumentovať? Myslíme si, že prostitútka je nemorálna osoba, pretože dáva svoje “telo” iným cudzím osobám na uspokojenie ich chúťok. Ale čo dávame iným osobám vlastne my? Nie je to náhodou znova iba naše telo? Ak každé ráno chodíme do práce, tak ovládame svoje telo. Od spisovateľa, cez knihovníka ku robotníkovi na stavbe a predavačovi nota bene, všetci musia ovládať svoje telo, aby zvládli určité úkony, ktoré ich práca v danej chvíli potrebuje. Ak tieto úkony nezvládnu, tak dostanú vyhadzov a na ich miesto príde niekto iný. Spisovateľ nenapíše knihu, robotník nenamuruje, predavač nepredá. Nesplnili svoj úkol. Nikoho netrápi či spisovateľ má momentálne nejakú poruchu mozgu, či robotník oslabol, alebo predavač nota bene smrdí na 10 metrov. Príčina zlyhania ich (teda ich tiel) je v tomto prípade irelevantná.
Argumentovať tým, že taký spisovateľ nepredáva svoje telo, ale svoju dušu, znamená argumentovať cez metafyziku. Predsa spisovateľ taktiež pracuje svojou rukou a mozgom ako robotník. To že nateraz viac on využíva svoj mozog o čosi viac ako robotník je zase irelevantné. Irelevantné je aj námietka, že niekto sa namáha viac, ako ten druhý. Je iba určitá chyba v systéme, šťastie, sociálna dohoda a pod. ale na hlavnej veci to nič nemení. Všetci vo svojich prácach využívame a dávame do banku iba svoje telá. Nič viac ani nemáme. Spoločnosť sa potom akosi dohodne, ktorý telesný úkon je ako hodnotní. Hodnota sa následne prepočíta na peniaze. Je to iba určitá spoločenská dohoda, že futbalista si kopaním do lopty a predvádzaním spodnej bielizne zarobí 1 000 krát viac ako učiteľka.
Čo s ľuďmi, ktorý nepracujú? Ony nepredávajú svoje telá, ako ostatní? Ony predsa svojím dopytom zase vytvárajú prácu ostatným. Ony potrebujú jesť a piť, musia byť zaregistrovaní, zabaviť sa a pod. a preto potrebujú niekoho, kto im zabezpečí jedlo, pitie, registráciu v spoločnosti, zábavu a pod.
Vo výbere partnera znova zvíťazí iba jedno telo nad tými ostatnými. Ten sa nám páči o niečo viac ako ostatní, navyše je teraz voľní, správa sa čo najnormálnejšie, je teda hodný nášho spolužitia. A to, že zarobí viac ako ostatní? Jednoducho vie prekuknúť, ako funguje naša ekonomika, vie čo má robiť zo svojím telom, aby zarobil viac, alebo má šťastie.
Nielen prostitútka vydáva svoje telo napospas druhým, ale predsa my všetci. Je iba na našej dohode, že prostitútku chápeme nemorálnejšie.
Možnože by bolo lepšie, keby sme z toho vyšli tak, že všetky výrobky a služby si vyprodukujeme my sami a samy si aj ich sprostredkujeme. Budeme niečo ako Robinson Crusoe na pustom ostrove. Veď on si všetko robí iba pre seba, nikto druhý tu nie je a žiadna deľba práce ani nemôže byť. V našej spoločnosti je každý závislí od tých druhých. Murár potrebuje toho druhého, aby mal zákazku a ten druhý potrebuje ďalších aby mohol murárovi zadať zákazku. Ak murár bude mať zaplatené, potom môže kupovať produkty od iných a tí potom od iných. Ale za každou prácou je iba telo, ktoré usporadúva prírodné statky.